sobota 12. mája 2012

O predsavzatiach

Tento článok, ktorý síce z pohodlnosti nazývam oznamom,je skôr taká akási dokumentácia môjho najnovšieho predsavzatia, ktoré je (okrem toho, že je JEDINÉ, ktoré som si tento rok dala) pre mňa absolútne najdôležitejšie. 

Keď som takmer pred dvoma rokmi začínala blogovať, v slovenskej knižnej blogosfére to vyzeralo ako po veľkej potope, s tým, že Luu bola Noe a ja taká nejaká samica ťavy alebo čo. Akurát, že táto potopa v prvom rade ani nemala čo zalievať, pretože pred ňou žiadne knižné blogy neexistovali. Čo to znamenalo pre mňa? V pote tváre som plodila články prakticky z ničoho a keď som propagovala svoje najobľúbenejšie série o ktorých tu nikto nikdy v živote nepočul (Nástroje smrteľníkov a Vampire Academy) tak som bola plná entuziazmu že si raz o tom prečíta nejaké vydavateľstvo a bude rovnako nadšené ako ja (čo som sa teda riadne prečúravala, nakoľko sa moje štatistiky v tú dobu pohybovali na úrovni 5 (neunikátnych) návštevníkov denne). 

Sama som prekvapená, ako strašne sa za tú dobu zmenili pomery, celá blogosféra a v neposlednom rade môj blog ako taký. Väčšinou mám na mysli pozitívne zmeny o ktorých sa mi v živote ani nesnívalo, že by mohli niekedy nastať. Väčšinou. No potom sú to zmeny, ktoré som si začala uvedomovať až v posledných dňoch a na ktoré nie som príliš hrdá. 

Naštartoval ma tak trochu fenomén presúvania blogov na webové domény (či jak sa tomu hovorí) a moje dlhodobejšie uvažovanie nad tým, prečo by som sa aj ja nemala presťahovať (okrem toho, že neviem ako), keď to očividne vyzerá krajšie, menej chaoticky a profesionálnejšie. Veď obsahovo v podstate nie je rozdiel medzi knižnými blogmi a knižnými webmi. Čo mi vzápätí podsunulo (pre mňa) strašnú myšlienku: Niekedy počas tých 2 rokoch som takmer úplne prestala blogovať a začala som len mechanicky zverejňovať články a recenzie. 
Čo som teraz nechala zámerne vyznieť horšie, než to v skutočnosti je. Nemyslím si, že moje články, aj keď mechanicky zverejňované a bezmilostne odosobnené, sú zlé. Alebo že "webovanie" je zlé. Ibaže pre mňa je takou malou osobnou katastrofou, že som sa vždy hrozne rada slovne vyjadrovala, tvorila články, ktoré nie vždy každému museli dávať zmysel a písala o všetkom a zároveň o ničom. A takto by podľa mňa mal vyzerať blog (narozdiel od webu). A takto ten môj už dávno nevyzerá. Samozrejme, že sem-tam napíšem článok "na tému", ale to nie je to, čo mám na mysli, pretože vždy je to článok, ktorý síce vypovedá o mojom osobnom názore ale v podstate v ňom nič iné osobné nie je. Viem to, lebo čítam osobné blogy.

Ďalšia vec je, že zo svojho knižného blogu nikdy neurobím osobný, ani keby som chcela (čo nechcem). Pracovala som ťažko, aby sa mi podarilo vybudovať tak cenné a obohacujúce spolupráce, aké mám teraz s ľuďmi z knižného priemyslu, aj keď v zásade každému, čo sa pýta odpovedám, že som mala len šťastie, lebo som bola jedna z prvých blogerov. Čo je len čiastočná pravda, lebo ak by som nedrela, tak si tu môžem fidlikať. 
Čiže nikdy by som nezahodila roky driny kvôli tomu, aby som mala blog plný mojich originálnych myšlienok a postrehov, avšak zbavený recenzií, knižných noviniek, či dokonca aj meme len preto, lebo nie sú dostatočne tvorivé (a priznajme si to, nie sú, v porovnaní s článkom, ktorý je úplne váš, nielen čo sa týka názoru ale aj štýlu, slobodnej voľby témy, nekonvenčnosti a mnohých iných aspektov). Oznámenia o vydaní kníh nie sú osobné takmer vôbec, meme môžu byť viac či menej osobné, záleží to na blogerovi. Recenzie sú častokrát veľmi individuálne a špecifické, ale znovu len názorom, v lepšom prípade aj štýlom písania. Stále to však ešte v mojej knihe nie je blogovanie v pravom slova zmysle. A už len pomyslenie, že môj blog by sa mohol šmahom čarovného prútika ( a schopného IT-technika) pretransformovať na webovú stránku a nikomu by to neprišlo divné, je pre mňa studenou sprchou. 

(Teraz sa asi mnohí pýtate, prečo z toho robím takú vedu, veď "blogovať" sa dá aj na stránke s predponou www a to úplne rovnako, ako na takom blogeri. Čo je z technického hľadiska asi úplná pravda, no pre mňa vlastniť webovú stránku, na ktorú majú prístup väčšie masy ľudí, znamená väčšie očakávania zo strany návštevníkov - že nájdu potrebné informácie, že ich budú dostávať pravidelne, že tam budú nachádzať články na aktuálne témy a pod.)

Neviem, či ešte dávam nejaký zmysel, ale v podstate práve to je tá liberácia ktorú prináša pravé blogovanie -   žiaden zmysel dávať nemusím. Asi vás prekvapí (vzhľadom na to, že sa tento článok trochu zvrhol), že mojim cieľom nebolo zhodiť prechod na domény ale poukázať na to, že som sa začala uberať smerom, ktorým som sa nikdy neplánovala uberať. Preto som sa rozhodla, že sa pokúsim obsah môjho blogu, ktorý doteraz takmer výlučne pozostával z recenzií, knižných rubrík, knižných noviniek a súťaží zredukovať na 50%, zatiaľ čo ďalších 50% by som chcela venovať debilným článkom z môjho knižného života, úplne náhodným postrehom zo sveta literatúry a divným výkrikom do tmy. Bude to tak osobné, ako to len pôjde, pričom stále ostanem v mojom alternatívnom knižnom univerze. 
50:50 je samozrejme môj konečný cieľ, ku ktorému by som sa chcela dopracovať postupne v priebehu nasledujúcich letných mesiacov. Zároveň dúfam, že sa mi po skúškach podarí trochu tu upratať a pomocou nového dizajnu znížiť mieru chaosu, ktorá tu momentálne vládne. To by malo ultimátne smerovať k tomu, že sa ľahšie dostanete k pre vás podstatným veciam a nebudete ich musieť loviť v mori mojich žvástov, ak sa rozhodnete ignorovať ich :)

Vašou úlohou je zdrbať ma, ak sa na toto obrovské predsavzatie vyprdnem. Vopred ďakujem. 

12 komentárov:

  1. vieš čo mne to zmysel aj trochu dáva.. myslím... ale to môže byť aj tým, že aj ja som šibnutá :D (označenie šibnutá prosím neber ako urážku z mojich úst/klávesnice to ber ako kompliment prosím :P) a ja zbožňujem čokoľvek čo napíšeš, ty máš svoj štýl vyjadrovania a slovné spojenia, ktoré sa skvelo čítajú a pobavia :) takže ja sa teším na čokoľvek čo máš pre nás/mňa pripravené
    (prosím poznamenaj si, že toto všetko je myslené vážne a nepíšem to preto, aby som si šplhla a vyhrala... ale nehnevala by som sa keby som vyhrala :D :D U know I love you :-*)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, ďakujem, potrebovala som počuť (čítať) aspoň niekoho názor aby som sa utvrdila, že to nebolo pochopené nesprávne, ako útok na knižné weby alebo kritika štýlu, akým si iní vedú svoj blog. Dobre vieš, že to by bol tým pádom aj útok na teba, Triss, Luu, Stormy...a to nech mi radšej ruka odpadne než aby som sa púšťala do mojich najobľúbenejších blogeriek :)

      Odstrániť
  2. Myslím, že som to tiež pochopila.:) Neviem, ja som nikdy nemala byť na blogu osobná, totiž, mne sa to akosi nikdy nepodarí.:P Ale rada také články čítam, takže good luck s predsavzatím!^^

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No jasné, každý si vedie svoj blog tak ako to vyhovuje jemu a nikomu inému. Mne začalo postupom času chýbať, že som prešla na taký profesionálnejší a publicistickejší štýl písania a tým pádom som sa odosobnila a chcem to vyskúšať napraviť aj keď čo vieš, možno to ani nepôjde a zistím, že knižný blog ani nemôže byť iný, než bol doteraz bez toho, aby to nevyzeralo úplne divne :D

      Odstrániť
  3. Jasné, samica ťavy je publicistický štýl jak z denníka sme ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. samica ťavy je aj v National Geographic :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Judit? Kedy, prosím ťa, KEDY si ty prišla nato, že si neosobná a máš tu viac recenzií ako vlastných myšlienok? Bože... teraz som tvoj celý článok zhrnula do vety, ktorá s tým má pramálo spoločné! :) Milujem tvoje články, i keď komentujem striedmo (pretože keď aj chcem nechať komentár, tak nato nejako zabudnem, alebo ti to napíšem niekde inde), ale určite si žiaden nenechám ujsť. Píšeš skvelým štýlom, ktorí ľudí osloví a pozri... ja som sa RAZ potrebovala vykecať nejakým spôsobom o tom písaní, knihách, autoroch, proste článok bez zmyslu a niekto mi tam napísal, že to bolo zbytočné kliknutie na článok :D (niežeby ma to trápilo (i keď trošku som bola na začiatku šokovaná) - aj zlá reklama je reklama a nikto tú osobu nenútil na ten článok kliknúť) Ale akýkoľvek je tvoj článok, vždy je v ňom veľký kus teba samej :) Či sa ti to páči, alebo nie, takže určite v mojich očiach nič nepridáš len aby bolo ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo sa týka prvej časti tvojho komentu, s tým si absolútne nerob starosti, ja tiež čítam vaše blogy ale väčšinou som lenivá komentovať tak sa na to vykašlem, prípadne napíšem čo potrebujem na sykpe :) takže pohoda, viem o čom rozprávaš :)
      A čo sa týka zvyšku, ja viem, čo si tým chcela povedať ale to je predsa tak u každého jedného blogera, že do svojho článku dáva samého seba - je to úplná samozrejmosť. Aj keď je ten článok úplne o ničom, stále je to JEHO článok a toho daného blogera v ňom vidno. Čiže ja by som si nikdy nedovolila tvrdiť, že moje články nie sú charakteristické len a len pre mňa alebo že nie sú dostatočne originálne. Čo som týmto článkom chcela povedať je, že by som ich viac chcela obohatiť takými osobnejšími komentármi a postrehmi zo života a tak. Je to len jeden z mnohých štýlov, akým sa dá viesť blog, podľa mňa taký ten "najblogovejší" ale v žiadnom prípade si nemyslím, že zároveň aj ten "najsprávnejší". Taký podľa mňa neexistuje :)
      Čiže aby som to ešte raz zhrnula, doteraz bol môj blog OSOBITÝ a teraz by som ho chcela urobiť ešte viac OSOBNEJŠÍM :)

      PS: ten tvoj "zbytočný" článok si pamätám a ani na moment sa neopováž myslieť si to, čo si zjavne myslel komentátor. Nič, čo píšeš nie je zbytočné, pokiaľ to má zmysel pre teba.

      Odstrániť
  6. Úplne tvojim nelogickým "žvástom" rozumiem a aj mi celkom dávajú zmysel :) A zdieľam názor, že tvoj blog je OSOBNÝ, a vyjadruješ tu veľa vlastných myšlienok :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. A mne sa tvoj blog moc lúbi! 8D Podľa mňa tu máš dostatok osobných myšlienok 8D a aj super recenzií 8) Ale to ty musíš byť s tým úplne spokojná, takže keď myslíš, že ti tu niečo chýba, tak sa smelo pusť do úprav a my sa k tebe aj tak vrátime, aj keď budeš trepať somariny 8D Sme tvoji skalní fanúšikovia 8P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja viem že ste a že ty k ním patríš a veľmi si to cením :)

      Odstrániť
  8. Žijem v Spojených štátoch. Pred dvoma rokmi som sa oženil s dámou menom Melena, mali sme spolu dve deti, boli sme veľmi šťastní, že sme manželia, takže keď cestujem na služobnú cestu do Brazílie, strávil som v Brazílii 1 rok. môj druh podnikania, ja a moja žena sme sa neustále rozprávali po telefóne, rozprávali sme sa na internete, nikdy som nevedel, že ma moja žena začala podvádzať tým, že som chodil so svojím priateľom zo starej školy menom Mark, nikdy som nevedel, že niečo ide zle, kým som sa nevrátil z mojej cesty, potom sme s manželkou začali mať problémy, chodí von a vracia sa neskoro v noci, zmenila sa zvláštnym spôsobom, ktorý som nevydržal, snažil som sa urobiť všetko pre to, aby som ju potešil, ale to zhoršilo sa, tak jedného dňa odišla z domu a už sa nevrátila, pokúsila som sa ju osloviť, ale nijako som sa k nej nedostala, nikdy som nevedela, že cestovala so svojím novým milencom, ktorým bol Mark, veľmi som ju chcela kvôli deťom, ktoré ona odišiel pre mňa a pretože som ju tiež tak veľmi miloval, kvôli zlomeniu srdca, do ktorého ma dala, som vošiel hľadanie skutočného čarodejníckeho kúzla Bol som dvakrát podvedený kúzelníckym čarodejníkom, ale nikdy som pri hľadaní neochabol, pretože chcem šťastný život so svojou ženou, takže jedného rána som videl svedectvo o čarodejníckom kúzle Dr. Adeleke, takže som ho kontaktoval cez whatsapp : (+27740386124) a na e-mail: (abba5019@gmail.com) na moje najväčšie prekvapenie urobil pre mňa život opäť mužným, moja žena sa vrátila ku mne, vzal som ju späť a ja som teraz s manželkou vyrovnaný kúzelníkom

    OdpovedaťOdstrániť